Bezobalovo nakupovala vo svete, no v jej rodných Košiciach taká možnosť nebola. Alexandra Varšová sa preto rozhodla otvoriť vlastnú predajňu. Na kôpke ponúka suché sypané potraviny na váhu. Zákazníci si ich môžu odniesť v papierových vrecúškach alebo vo vlastných nádobách.
Sú dve hodiny popoludní. Bezobalový obchod Na kôpke sa po obedňajšej pauze práve opäť otvoril a do vnútra už mieri asi 14-ročné dievča s ruksakom plným zaváraninových pohárov. Prišlo si do nich nakúpiť orechy, vločky i sušené ovocie. „Mám pripravené papierové vrecúška, ale zákazníci si často nosia vlastné nádoby, poháre alebo dózy,“ vysvetľuje majiteľka košického obchodu Alexandra Varšová. Dievčatku chýba zopár drobných. Majiteľka ju však ubezpečuje, že je to v poriadku a že peniaze môže doniesť, keď bude mať cestu okolo.
Malá predajňa v obytnej časti blízko centra Košíc pôsobí ako taký správny susedský obchodík. Je miestom nielen na nakupovanie, ale aj na rozhovory a rady. Čoskoro vchádza 80-ročná dôchodkyňa, ktorá sa prišla opýtať, či náhodou nemajú kapucínku. Tú síce Alexandra Varšová v obchode Na kôpke nemá, ale pani sa zdržala asi desať minút, porozprávala sa, čo je nové vo štvrti a odniesla si recept na kuskus. „Veľakrát sa stane, že sem ľudia vojdú, poobzerajú sa, všimnú si hrach a v tej chvíli im napadne, že si urobia hráškovú polievku. To by sa im vo veľkom supermarkete nestalo,“ hovorí majiteľka a predavačka v jednej osobe. Jej predajňa totiž vyzerá úplne inak. Produkty sú na policiach vystavené vo veľkých zaváraninových pohároch. Celá predajňa tak hýri farbami, ale i vôňami. „Nie je tu žiadna značka, žiadne logo, žiaden plast. Zákazníci vidia priamo to, čo si idú kúpiť a je to pre nich inšpiratívne,“ pokračuje.
S nápadmi prichádzajú samotní zákazníci
Bezobalové obchody sú vo svete bežné, na slovenskom trhu vznikajú iba prvé lastovičky. Ich cieľom je zredukovať odpad, ktorý ľudia vytvoria svojim konzumom. Alexandra Varšová prvýkrát bezobalovo nakupovala asi pred tromi rokmi v Barcelone. „Nevnímala som to ako nejaký ekologický počin, bolo to bežné, nachádzal sa skoro v každej štvrti. Potom som sa dozvedela o bezobalovom obchode v Prahe, neskôr v Bratislave. V Košiciach však chýbal, tak som sa rozhodla ho otvoriť,“ uvádza.
Alexandra Varšová roky pracovala ako grafička a animátorka reklám. Vstup do maloobchodu bol preto pre ňu skokom do neznámych vôd. Navyše sa rozhodla, že ten jej obchod nebude bežný, ale bez obalu. Ako spomína, „vybavovačky“ si vyžadovali trpezlivosť a čas. Napriek tomu, že už dlhšie bol otvorený bezobalový obchod v Bratislave, chvíľu to trvalo, kým sa s úradmi dohodli, čo vlastne chce. „Napokon prišla hygiena, aby posúdila priestor. Či mám sklad, umývadlo s drezom, druhé pri záchode, či mám miesto na prezliekanie a dennú miestnosť pre zamestnancov, ale ja nemám zamestnancov,“ uvádza. Pravidlá sú podľa nej nastavené pre veľkých hráčov a požiadavky na Tesco sa predsa nedajú do bodky aplikovať aj na jej obchod. Avšak ako priznáva, napokon to nebolo až také strašná.
V druhom kroku prišlo oslovovanie dodávateľov. Pri prvom nákupe stavila na slovenského dodávateľa, ktorý ponúkal produkty v bio kvalite. „Napriek tomu, že niektoré výrobky sám produkuje, stalo sa to, že mi prišla fazuľa v bio kvalite, ale z Číny. Bola som z toho veľmi nešťastná. Akú uhlíkovú stopu pri takom dovoze zanechávame?“ pýta sa. Potom začala pátrať na internete i v obchodoch a postupne našla niekoľkých slovenských dodávateľov. Priznáva však, že to vôbec nie je ľahké. „To, čo sa dá vypestovať na Slovensku, sa snažím mať slovenské. Ale napríklad našu šošovicu som hľadala veľmi dlho. Neviem sa dostať k množstvu potravín, ktoré považujeme za samozrejmé, že sa tu určite pestujú,“ vysvetľuje Alexandra Varšová. Ale jedným dychom dodáva, že do obchodu chodia s nápadmi samotní zákazníci. „Jeden pán mi odporučil známeho, ktorý na západe Slovenska vyrába ovsené vločky. Ešte sa ponúkol, že mi ich aj dovezie,“ uvádza.
Nakupujú deti aj babičky
Ani bezobalový obchod však nie je úplne bez obalu. Napriek tomu, že sa majiteľka snaží s každým dodávateľov dohovoriť na ekologickom balení, nie vždy sa to dá. Menšia firma vie vyjsť v ústrety a produkt prebaliť do papiera. Väčší distribútor kvôli jednému obchodíku nebude meniť svoje zaužívané postupy. A niektoré produkty by sa bez plechovej nádoby nedali preniesť, napríklad olivový olej. „Ale aj keď to mne prichádza v obaloch, tu to končí a nerozširujú sa malé plastové obaly. Ľudia si domov odnesú potraviny bez nich,“ hovorí Alexandra Varšová.
Podľa jej slov práve na možnosť takéhoto nákupu Košičania čakali už dlho. Dočkali sa koncom mája, kedy Na kôpke otvorila. Počas prvého týždňa sa pred obchodom tvorili rady. Neskôr sa situácia upokojila a predajňa si našla svojich stálych zákazníkov. Silnou skupinou sú nadšenci, ktorí sa snažia žiť v súlade s prírodou a vyhýbajú sa konzumu. Sú to mladí ľudia od 25 do 35 rokov, ktorí sú scestovaní a zaujímajú sa o zdravú stravu. A sú ochotní prejsť aj cez celé mesto, aby nakúpili bez obalu. Druhou skupinou sú ľudia zo sídliska, ktorí do predajne prichádzajú ako do bežných potravín. „Minule tu prišiel učiteľ so skupinou asi osemročných žiakov a vysvetľoval im, ako sa nakupuje bez obalu a prečo to má význam. Spýtala som sa, odkiaľ sa vzali. A tak mi odpovedali: My sme z krúžku zelených,“ smeje sa. Jasný vzorec na zákazníka bezobalového obchodu teda neexistuje.
Veľa z nich však prichádza s nápadmi na rozšírenie sortimentu. Ako hovorí Alexandra Varšová, vyhovieť všetkým sa ale nedá. Otvoriť by sa totiž dal samostatný obchod na koreniny či na sušené ovocie a oriešky. Aj tak sa už za dva mesiace fungovania rozšíril sortiment predajne približne o tridsať produktov na celkovo sto položiek. Na zväčšovanie predajne však zatiaľ majiteľka nepomýšľa. „Mám za sebou stresujúcu prácu, chcela som pokoj a ten som tu našla. Jediné, čo mi napadá vo veľmi vzdialenej budúcnosti, je otvoriť pobočku na niektorom ďalšom sídlisku,“ hovorí Alexandra Varšová. Ako dodáva, jej cieľom je hlavne to, aby Na kôpke boli spolovice potraviny, kde ľudia nakúpia suroviny, ktoré majú v špajze a z druhej polovice aj obchod so špecialitami, ako bombajská zmes či cestoviny z červenej šošovice, ktoré v bežných obchodoch nájdu len ťažko.
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk