Ceny potravín a nealkoholických nápojov na pultoch slovenských obchodov počas prvého polroka tohto roku medziročne vzrástli o 5,4 percenta, čo bol najvýraznejší nárast v rámci celej Európskej únie. V únii vzrástli ceny potravín a nealkoholických nápojov celkovo o dve percentá, v eurozóne o 1,7  percenta. Vyplynulo to z údajov, ktoré zverejnil Štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

V raste cien sa za Slovenskom umiestnili Estónsko (nárast o 4 %), Rumunsko (o 3,9 %) a Maďarsko (o 3,9 %). Naopak, zlacňovanie potravín bolo v prvej polovici roka v Grécku (-0,4 %), na Cypre (-0,6 %) a v Írsku (-2 %). Aj napriek rýchlejšiemu medziročnému rastu Slovensko patrí aj naďalej medzi krajiny s najnižšími cenami potravín, v roku 2017 boli siedme najlacnejšie v rámci EÚ.

V prvom polroku 2018 si Slováci siahli hlbšie do vrecka najmä kvôli maslu a vajciam, ktoré boli medziročne drahšie v priemere o štvrtinu. Drahšie vyšiel aj nákup ovocia či viacerých mliečnych výrobkov, a to v oboch prípadoch o vyše desatinu. Naopak, za cukor Slováci zaplatili v obchodoch približne o 14 % menej ako v prvom polroku 2017. Lacnejšie ako pred rokom, a to asi o 6%, boli aj zemiaky.

Za drahšími vajcami stojí fipronilová kríza, za vyššími cenami masla a mliečnych výrobkov zasa maslová či mliečna kríza. Na cenové výkyvy v prípade ovocia a zeleniny vplývalo počasie a cenu cukru ťahal smerom nadol jeho prebytok v Európe, znásobený zrušením kvót v októbri 2017.

Po niekoľkých rokoch poklesu alebo iba stagnácie cien potravín sa na sklonku roka 2017 situácia zmenila a ceny potravín začali na Slovensku rásť. Najvýraznejšie tempo rastu bolo v úvode roka, prelom jari a leta priniesol spomalenie. Nákupy potravín a nealkoholických nákupov ukrajujú Slovákom z celkových výdavkov takmer pätinu. V rámci EÚ tento podiel predstavuje iba 12 percent.

„A čo bude vplývať na vývoj cien potravín v druhom polroku 2018? Doznievať budú efekty maslovej a fipronilovej krízy, ktoré na rast cien začali vplývať počas uplynulého roka. Uvidíme aj to, že ako sa nakoniec počasie prejaví na úrode u nás i vo svete. To ovplyvní vývoj cien agrokomodít a následne aj potravín na pultoch v našich obchodoch. Tak napríklad neskorší príchod jari, následné suchá a prívalové dažde nehrali tento rok slovenským poľnohospodárom do karát,“ uvádza Eva Sadovská, analytička Slovenského farmárskeho, družstva.

„V posledných mesiacoch sa tak trochu polemizuje aj o vplyve príplatkov za prácu v noci alebo cez víkend. Predpokladáme, že najprv príde k určitej pozorovacej fáze, po ktorej sa vyhodnotí dopad tohto opatrenia na hospodárenie tej ktorej firmy. A ak sa firmy rozhodnú podniknúť nejaké kroky, tak by sa mohlo jednať o skrátenie prevádzkových hodín, zrušenie práce cez víkend, úpravy platov alebo zvyšovanie cien výstupov. Nemožno vylúčiť, že práve posledné dve vymenované riešenia môžu mať dopad na cenový rast tovarov a služieb, potravín nevynímajúc,“ dodala Eva Sadovská.