Slovenskí pekári vyčíslili prvé dôsledky sociálneho balíčka. V rámci vlastnej štúdie, ktorú realizovali počas mája tohto roka, sa zamerali na zistenie percentuálneho zvýšenia celkových nákladov na výrobu pekárenských výrobkov. Štúdia Správa o ekonomických dopadoch legislatívnych opatrení uvádza, že celkové náklady sa pekárom zvýšili priemerne o 11 percent. Pri väčšine pekární sa tak mzdové náklady dostali na hranicu 50 percent z celkových výrobných nákladov. „Nejde pritom len o priame zvýšenie mzdových nákladov, ale aj o zvýšenie nákladov na ďalšie tovary a služby zo strany našich dodávateľov, keďže aj tým sa zvýšili ich vlastné, predovšetkým personálne náklady,“ zdôvodnila Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.
Situácia bude ešte horšia
Pod vplyvom zvýšenia minimálnej mzdy pekári očakávajú dosah zvýšenia nákladov na úrovni 12 – 14 percent do konca roku 2018. Najväčší percentuálny nárast v máji pritom zaznamenali pri agentúrnom zamestnávaní. Tam sa im náklady zvýšili pod vplyvom sociálneho balíčka až o 70 – 100 percent za hodinu práce.
Pekári však naďalej upozorňujú, že sa im nepodarilo zvýšené náklady pretaviť do odbytových cien. Prevažne zahraničné reťazce odmietajú odoberať pečivo za vyššie ceny, do ktorých sú pretavené náklady zo sociálneho balíčka. Avšak bez podstatného zvýšenia cien výrobkov nie je možné, aby došlo k avizovanému efektu sociálneho balíčka – a to k zvýšeniu čistých príjmov zamestnancov. Z dôvodu prehlbujúcej sa straty totiž pekári budú prinútení pristúpiť ku kráteniu alebo dokonca k rušeniu motivačných zložiek miezd, ktoré majú nenárokovateľnú povahu, ako aj ostatných poskytovaných benefitov. „Výsledkom bude situácia, keď zamestnanec dostane rovnakú mzdu ako pred účinnosťou novely Zákonníka práce a všetky zvýšené náklady v podobe odvodov budú pekárne odvádzať výlučne štátu, ktorý sa tak stáva jediným finančným beneficientom legislatívnych zmien,“ uvádza sa v prieskume. To tiež znamená, že zamestnávatelia v oblasti pekárenskej výroby strácajú posledné možnosti zvýšiť atraktivitu pekárenského povolania a remeslo tak pomaly zaniká, keďže stráca akúkoľvek perspektívu.
Pekári nemajú pokryté výrobné náklady
Faktom teda je, že slovenskí pekári sa už od januára 2018 a počas tvorby definitívnej podoby Zákonníka práce snažili upraviť svoje odbytové ceny tak, aby pokryli aspoň zvýšené náklady, ktoré im stanovil štát zavedením sociálneho balíčka. Avšak vo väčšine prípadov boli neúspešní a zvýšené náklady sa im nepodarilo premietnuť do vstupných cien. „Sme sklamaní zo zneužívania situácie niektorými zahraničnými sieťami. Tie nielenže nereagovali na objektívne zdôvodnenú potrebu zvýšenia cien, ale naopak, pod hrozbou straty objemu výroby požadovali a požadujú absolútne bezdôvodné zníženie vstupných cien,“ objasnila Tatiana Lopúchová.
Súčasná cenová úroveň 1-kilogramového chleba je podľa pekárov na tej istej hranici ako v roku 2006. V tom čase stál 29,90 Sk, pričom dnes je jeho cena 0,77 eura. No a dnes predajná cena chleba nedosahuje ani len výrobné náklady, kvôli čomu sa pekári, okrem prehlbovania straty, dostávajú do priameho rozporu s platnou legislatívou. Ďalším negatívnym dôsledkom je podľa Rady pekárov podstatné zvýšenie dlhov u svojich dodávateľov, keďže pekári už nie sú schopní plniť svoje záväzky voči nim riadne a včas.
Zásah vlády je nevyhnutný
Podľa pekárov je nevyhnutné, aby začali vláda a ministerstvo pôdohospodárstva okamžite konať a urýchlene prijali opatrenia na zmiernenie hroziaceho krachu odvetvia. „Rada pekárov od začiatku legislatívneho procesu vyjadrila podporu sociálnemu balíčku, avšak vopred upozorňovala na potrebu urýchleného prijatia nového zákona o neprimeraných obchodných podmienkach. K tomu však do dnešného dňa nedošlo, a to aj napriek avizovanej účinnosti nového zákona od 1. júla 2018,“ tvrdí Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.
Pre pekárov je neprijateľné neustále odďaľovanie účinnosti zákona, ktorého cieľom má byť okrem iného možnosť oveľa efektívnejšie postihovať nečestné obchodné praktiky a aspoň zmierniť nevýhodné postavenie slovenských prvovýrobcov.
