A.I.S.E (Medzinárodná asociácia pre detergenty a čistiace prostriedky, ktorej členom je Slovenské združenie pre značkové výrobky – SZZV) zverejnila výsledky pravidelného celoeurópskeho prieskumu spotrebiteľského správania, ktorý bol realizovaný aj na Slovensku. Podľa zistení, každú hodinu sa v Európe vyperie štyri milióny pracích dávok. Výsledky ukázali aj príležitosti pre zlepšenie v oblasti zodpovedného používania čistiacich prostriedkov. Takmer polovica spotrebiteľov pred kúpou si nečíta informácie na obale.

Bezpečnosť používania, správne dávkovanie

Výsledky prieskumu ukázali zaujímavé dáta s ohľadom na správne dávkovanie, udržateľnú spotrebu a bezpečné skladovanie. Zatiaľ čo 74% spotrebiteľov uviedlo, že považujú za jednoduché správne dávkovať čistiace prostriedky, len 57% uviedlo, že postupujú podľa inštrukcií výrobcov. Európania si stále nezvykli prať pri nízkej teplote. Európskym priemerom zostáva 42,6°C, a to aj napriek tomu, že s modernými pracími prostriedkami možno dosiahnuť nielen rovnakú mieru vyprania, ale aj úsporu energie a menší vplyv na životné prostredie.

Napriek intenzívnym upozorneniam je prekvapujúce, že takmer 36% rodín s malými deťmi stále neodkladá pracie prostriedky tak, aby neboli v ich dosahu.

Európa vs. Slovensko

Kým prieskum vyčíslil európsky priemer na 6,1 pracích cyklov za dva týždne na jednu domácnosť, Slováci perú mierne častejšie – 6,4 krát za 14 dní.

Na Slovensku sa v 77% domácnostiach perie len v automatickej práčke, 23% domácností kombinuje pranie v práčke s ručným praním.

Pri praní 65% Slovákov používa klasické pracie prášky (priemer v EÚ je 50%),  58% tekuté a gélové pracie prostriedky a pracie kapsule 27%.

70% opýtaných Slovákov považuje za jednoduché správne dávkovať čistiace prostriedky. Takmer 37% spotrebiteľov skladuje čistiace prostriedky nedostatočne.

Informácie na výrobkoch spotrebitelia nečítajú

Z prieskumu vyplynula skutočnosť, že záujem spotrebiteľov o informácie na obaloch klesá. Stále menej číta informácie o výrobku pred tým, než ho použijú, oproti roku 2008 klesol tento počet z 75% na 60%. Na otázku, či digitálne technológie ponúknu viac možnosti k prístupu k informáciám ohľadom čistiacich prostriedkov, 56% opýtaných súhlasilo, pričom 35% sa domnievalo, že dokonca môžu nahradiť informácie na obaloch.

Prezident A.I.S.E. Arndt Scheidgen skonštatoval, že hoci regulácia v oblasti detergentov bola úspechom, nová legislatíva, ktorá sa od vtedy prijala, viedla k nárastu povinností, a v konečnom dôsledku k neprehľadnosti označovaní a informovaní spotrebiteľov na obaloch výrobkov. „Neprehľadnosť a množstvo povinných informácií na výrobkoch sú kontraproduktívne vo vzťahu k bezpečnému používaniu. Vidíme, že správanie spotrebiteľa je viac ovplyvnené skúsenosťou ako čítaním informácií na obaloch. Veríme, že zjednodušenie značenia, ktoré umožní bezpečné a správne použitie produktov (napríklad použitím ikon) v kombinácií s transparentným zverejňovaním informácii prostredníctvom digitálnych prostriedkov, môže byť kľúčovou prioritou pre nadchádzajúce úpravy v legislatíve.“

Zodpovednosť za čistotu

Pokiaľ ide o triedenie odpadu, 48% spotrebiteľov tvrdí, že vždy triedi obaly z pracích prostriedkov, 89% je spokojných s kvalitou a výkonom týchto produktov a 61% verí, že inovácie môžu uskutočniť celé odvetvie viac udržateľným.

Zaujímavým zistením je skutočnosť, že v celej Európe je pomerne silne vnímaná hodnota čistoty a hygieny, a to nielen v domácnostiach, ale aj v reštauraáciach, hoteloch, nemocniciach, či vo verejnej doprave a iných verejných priestoroch. Potreba mať čistú domácnosť, či oblečenie je rovnako dôležitá ako mať kvalitné potraviny, uspokojujúce zamestnanie, či finančnú stabilitu (priemer v EÚ 90%, na Slovensku 91%).

Ľubomír Tuchscher, výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky uzatvára, že čistota a hygiena v domácnostiach i mimo nich, ako hodnota sa opäť vysoko potvrdila v tomto prieskume: „Výrobcovia čistiacich prostriedkov sú zaviazaní pokračovať v poskytovaní tejto kľúčovej služby pre spoločnosť zodpovedným a udržateľným spôsobom, v úzkom dialógu so všetkými zúčastnenými stranami, avšak na prvom mieste so spotrebiteľom.“