Slovensko má siedme najlacnejšie potraviny v celej Európskej únie, v rámci krajín V4 však domáci spotrebitelia za potraviny platia najviac. Ukazuje to analýza Slovenského farmárskeho, družstva na základe dát európskeho štatistického úradu Eurostatu za minulý rok.
Najdrahšie potraviny v rámci Európskej únie majú Dáni, kde je ten istý nákup o dve tretiny drahší ako na Slovensku. Potom nasledujú Švédsko a Rakúsko, kde sú potraviny drahšie ako u nás o vyše 42 %. Naopak, najlacnejšie vyjde nákup potravín Bulharov, tamojší obyvatelia za ne dajú o 30,8 % peňazí menej v porovnaní so Slovenskom. Menej stoja potraviny ešte v Litve a Rumunsku.
Celková cenová hladina potravín európskej dvadsaťosmičky bola v roku 2017 o 12,4 % vyššia ako u nás. V prípade eurozóny tento rozdiel predstavoval až 21,2 %.
Ak Slováci v roku 2017 zaplatili za košík plný potravín sto eur, v Dánsku za ten istý nákup dali spotrebitelia 166 eur, Taliansku 128 eur a Chorvátsku 107 eur. Naopak, v Poľsku vyšiel takýto nákup potravín zákazníkov na 72 eur, Maďarsku 91 eur a Českej republike 95 eur. Spomedzi krajín V4 aj naďalej platia Slováci za potraviny najviac.
V Česku, Maďarsku i Poľsku majú potraviny lacnejšie
V Českej republike sú potraviny lacnejšie o 5,1 %, v Maďarsku o 8,8 %. V Poľsku za ten istý nákup potravín zaplatia miestni obyvatelia dokonca až o 28,4 % menej. V Českej republike sú lacnejšie predovšetkým ovocie a zelenina, chlieb a pečivo, ale i mlieko, syry a vajcia. Naopak, mäso a ryby zaťažujú peňaženky Čechov via. V Maďarsku a Poľsku sa platí menej za všetky potraviny.
„Toto je zrejme jeden z dôvodov, prečo kroky Slovákov, najmä z prihraničných oblastí, smerujú za nákupmi potravín do zahraničia. V prípade ekonomicky nie veľmi uznávanej nákupnej turistiky zohráva rolu aj aktuálny vývoj domácej meny voči euru. Oslabovanie forintu, zlotého či českej koruny voči euru totiž zlacňuje nákupy v zahraničí a zväčša, na základe skúseností z minulosti, zvyšuje aj záujem našincov o nákupy v okolitých ekonomikách,“ uviedla Eva Sadovská, analytička Slovenského farmárskeho, družstva.
Slovenské ceny potravín sa navyše postupne približujú k tým európskym. V roku 2007 boli ceny potravín v EÚ o 38 % drahšie ako u nás. V roku 2012 Európania zaplatili za ten istý nákup potravín v porovnaní so Slovákmi o 15 % viac. V roku 2017 tento cenový rozdiel predstavoval 12 %.
Na Slovensku je lacný alkohol
Pitný režim je na Slovensku drahší ako vo väčšine krajín EÚ. V Európskej únii nealkoholické nápoje stoja o 9,3 % menej ako na Slovensku. Najdrahšie je nealko v Dánsku, a to o vyše polovicu v porovnaní so SR. Naopak, najlacnejšie nealkoholické nápoje evidujú v Rumunsku (o -36,8 % v porovnaní so SR) a Poľsku (o -28,9 %). Aj u ostatných susedov z V4 zaplatia za nealko menej ako u nás.
Naopak, iba v troch krajinách EÚ majú lacnejší alkohol ako na Slovensku. V najlacnejšom Bulharsku vyjde alkohol lacnejšie o takmer pätinu. Naopak, vo Fínsku a Írsku je alkohol raz toľko drahý. Aj v prípade alkoholu predávaného na pultoch poľských obchodov sú cenovky v priemere o 5,3 % vyššie. V prípade ČR je cena alkoholu vyššia o takmer 7 %.
Nákupy potravín tvoria z celkových životných nákladov na Slovensku takmer pätinu, v rámci EÚ tento podiel predstavuje iba 12 %. V roku 2017 na Slovensku ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne zdraželi o 4 %. Za prvých päť mesiacov roka 2018 predstavoval medziročný nárast cien potravín 5,5 %, tento rast znamenal najrýchlejšie zdražovanie potravín v celej Európskej únii.
| O koľko sú v krajinách EÚ potraviny drahšie alebo lacnejšie ako na Slovensku? | ||||||||
| Krajina / rok 2017 | Potraviny | Chlieb a pečivo | Mäso | Ryby | Mlieko, syry a vajcia | Ovocie a zelenina | Nealko | Alkohol |
| Dánsko | 66,3% | 88,8% | 87,9% | 45,5% | 36,4% | 54,4% | 54,4% | 77,4% |
| Švédsko | 42,7% | 46,4% | 80,8% | 29,2% | 19,6% | 53,6% | 4,6% | 78,5% |
| Rakúsko | 42,4% | 60,9% | 88,6% | 45,1% | 10,2% | 37,9% | 3,0% | 24,0% |
| Luxembursko | 39,7% | 33,6% | 91,7% | 25,8% | 27,6% | 33,3% | 1,0% | 18,4% |
| Fínsko | 31,7% | 41,9% | 64,1% | 29,5% | 18,1% | 37,8% | 14,2% | 118,7% |
| Írsko | 30,3% | 21,8% | 42,1% | 8,1% | 27,6% | 46,1% | 13,8% | 105,9% |
| Francúzsko | 28,2% | 28,5% | 79,1% | 19,4% | -5,0% | 35,6% | -12,7% | 11,0% |
| Taliansko | 28,1% | 35,2% | 57,6% | 14,6% | 24,5% | 21,9% | -14,2% | 26,0% |
| Belgicko | 26,2% | 26,5% | 67,4% | 26,2% | 19,6% | 8,9% | -0,7% | 27,8% |
| Nemecko | 21,6% | 16,4% | 65,2% | 20,8% | -0,5% | 28,0% | -4,8% | 7,3% |
| eurozóna19 | 21,2% | 22,8% | 52,6% | 10,6% | 5,4% | 21,9% | -8,8% | 18,2% |
| Malta | 21,2% | 20,3% | 27,7% | 18,2% | 19,0% | 20,0% | 15,8% | 34,0% |
| Cyprus | 20,8% | 30,5% | 20,5% | 17,7% | 44,9% | 1,8% | -3,9% | 25,1% |
| Grécko | 15,5% | 30,1% | 20,0% | 17,7% | 30,6% | -11,1% | 3,7% | 56,4% |
| Holandsko | 15,1% | 3,6% | 60,2% | 14,7% | 1,2% | 21,1% | -5,0% | 33,0% |
| Slovinsko | 13,5% | 16,7% | 36,8% | 8,6% | 5,1% | 7,1% | -18,0% | 25,6% |
| EÚ28 | 12,4% | 12,2% | 35,9% | 6,6% | 2,0% | 11,2% | -9,3% | 23,6% |
| Španielsko | 7,4% | 18,6% | 18,5% | -3,4% | -1,8% | 11,1% | -19,3% | 4,7% |
| Chorvátsko | 7,3% | 10,1% | 11,5% | -1,1% | -0,5% | 7,3% | -3,9% | 21,9% |
| Portugalsko | 6,9% | 7,4% | 9,2% | -0,3% | 3,3% | 4,8% | 2,7% | 21,4% |
| Lotyšsko | 4,3% | -2,9% | 1,1% | -7,7% | 14,1% | 4,3% | 10,0% | 37,5% |
| Estónsko | 3,8% | 4,3% | 11,4% | 11,6% | -2,6% | 3,6% | 2,0% | 52,3% |
| Veľká Británia | 3,0% | -7,9% | 24,5% | -4,8% | -1,0% | 5,9% | -4,0% | 69,5% |
| ČR | -5,1% | -9,9% | 10,7% | 16,8% | -8,1% | -15,6% | -12,6% | 6,9% |
| Maďarsko | -8,8% | -17,3% | -3,0% | -1,6% | -9,0% | -9,1% | -17,2% | -3,8% |
| Litva | -10,1% | -10,5% | -9,4% | -18,2% | -3,3% | -14,5% | -4,8% | 27,7% |
| Bulharsko | -19,4% | -32,8% | -20,9% | -32,4% | -7,1% | -22,8% | -18,3% | -19,8% |
| Poľsko | -28,4% | -29,4% | -23,0% | -30,9% | -31,7% | -28,0% | -28,9% | 5,3% |
| Rumunsko | -30,8% | -41,1% | -19,6% | -30,3% | -8,0% | -46,5% | -36,8% | -12,2% |
Zdroj: Analýza Slovenského farmárskeho, družstva na základe dát Eurostatu za rok 2017
