Podiel slovenských výrobkov v regáloch je iba 37,7 percenta. Ešte pred siedmimi rokmi pritom dosahoval polovicu. Vyplýva to z prieskumu agentúry GfK, ktorý si objednala Potravinárska komora Slovenska. Najvyššie zastúpenie je v kategóriách mlieko (67 %) a vody a minerálky (55 %). Najviac slovenských výrobkov má Coop Jednota (56 %) a CBA (50 %), najmenej reťazec Lidl (16 %).
Zo slovenských potravín sa okrem mlieka, vôd a minerálok v regáloch najčastejšie vyskytujú pivo, víno, liehoviny a destiláty (49 %) a balené mäsové výrobky (47 %). Najmenšie zastúpenie majú v kategóriách nečokoládových cukroviniek (9 %), olejov (10 %), konzervovaných produktov (13 %) a čokoládových cukroviniek (18 %). Podiel vystavenia slovenských výrobkov ostal vo väčšine kategórií stabilný, poklesol iba v kategórii vína.
Bodujú Coop Jednota a CBA
Najviac slovenských potravín je zastúpených už tradične na regáloch reťazcov Coop Jednota (56 %) a CBA (50 %), najmenej v reťazci Lidl (16 %). Podiel vystavenia domácich výrobkov mierne vzrástol oproti minulému roku v reťazcoch Lidl, Tesco a CBA, poklesol v Metre. V ostatných sieťach ostal nezmenený na úrovni predchádzajúceho roka.
Pokles sa zastavil, obchodníci chcú viac slovenského
V minulom roku bol podiel vystavených slovenských produktov o niečo menší ako v tomto roku, a to 37,2 percenta. Dlhodobé merania od roku 2011 ukazujú, že podiel vystavenia slovenských potravín do roku 2017 permanentne klesal, v roku 2018 sa tento pokles zastavil. „V posledných mesiacoch sme zaznamenali zvýšenú snahu obchodných reťazcov o získavanie slovenských dodávateľov, ako aj ich spoločnú iniciatívu s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorá viedla k zavádzaniu takzvaných regionálnych pultov. Túto snahu samozrejme oceňujeme, pretože len spoločným úsilím všetkých zainteresovaných strán sa nám podarí zvrátiť veľmi nelichotivú situáciu v slovenskom potravinárstve,“ uviedol Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.
„Ako však ukazujú čísla, regionálne pulty ani malí dodávatelia sami o sebe výrazné zvýšenie podielu slovenských potravín neprinesú. Sú však vynikajúcim nástrojom na to, aby sa ku slovenským spotrebiteľom dostali kvalitné potraviny vyrobené v ich regióne. Pre ministerstvo aj samotné reťazce by to mal byť signál, že je potrebné si opätovne sadnúť za jeden stôl s potravinármi, dôkladne prediskutovať situáciu v slovenskom potravinárskom priemysle a priniesť také riešenia, ktoré nás dostanú minimálne na úroveň roka 2011,“ dodáva Daniel Poturnay.
Prieskum GfK sa uskutočňuje osobným zberom dát prostredníctvom anketárov v 360 predajniach maloobchodných reťazcov v celej Slovenskej republike. Terénny zber údajov prebiehal v marci tohto roka v rovnakých predajniach ako v roku 2017.
