Kvalita a pôvod zo Slovenska, to sú dva najdôležitejšie faktory, podľa čoho sa spotrebitelia rozhodujú pri nákupe potravín. Vyplýva to z reprezentatívneho celoslovenského prieskumu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Slováci chodia nakupovať najčastejšie do hypermarketov, stúpa však záujem o malé predajne a trhoviská. Ako zdroj informácií o výrobku slúži pre spotrebiteľov najmä obal.
„Nákupné zvyklosti našich spotrebiteľov sa menia. Kým v minulosti bola najdôležitejšia cena, dnes zohráva najväčšiu úlohu kvalita a pôvod zo Slovenska,“ uviedla podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. Agrorezort sa pýtal spotrebiteľov, čo je nich pri nákupe potravín dôležité. Prvú priečku obsadila kvalita, ktorú uviedlo vo svojich odpovediach 55,2 % respondentov, čo je oproti minulému roku nárast o 4,5 %. Nasledoval pôvod potravín zo Slovenska (44,3 %) a cena (40,5 %). Približne pätinu spotrebiteľov zaujíma, či je potravina zdravá (20,7 %).
„Čoraz viac spotrebiteľov si uvedomuje, že kvalita potravín súvisí aj so zdravím človeka. Pozitívne je tiež, že Slováci a Slovenky pri nákupe čoraz viac vyhľadávajú domáce potraviny. Sú určite čerstvejšie ako výrobky, ktoré precestovali pol sveta. Nehovoriac o tom, že tým podporujeme lokálnu ekonomiku. Cena výrobku je pre spotrebiteľov stále dôležitým faktorom najmä pri nízkopríjmových skupinách obyvateľstva, ale jej význam postupne klesá s narastajúcou kúpyschopnosťou obyvateľov. Aj keď mnoho ľudí kupuje potraviny v akciách, treba si uvedomiť, že nie všetko, čo je lacné, je aj kvalitné,“ vysvetlila ministerka Gabriela Matečná.
Agrorezort sa pýtal spotrebiteľov, kde zvyčajne nakupujú potraviny. Na prvom mieste sa umiestnili hypermarkety, ktoré uviedlo až 80 % respondentov. Na druhom mieste skončili malé predajne v okolí bydliska alebo práce (51,3 %). Priamo od výrobcu alebo pestovateľa nakupuje 11,1 % a na trhovisku 10,2 % ľudí.
O zložení, pôvode, prípadne obsahu výživových látok získavajú spotrebitelia informácie najmä z obalu (64,7 %). Nasleduje internet (25,2 %), noviny a časopisy (23,1 %) a tiež rozhlas a televízia (16,8 %). Naopak, len veľmi málo ľudí konzultuje zloženie potravín s lekárom (3,9 %). Slováci pri získavaní informácií o potravinách príliš nedôverujú ani sociálnym sieťam (4,4 %).
Reprezentatívny celoslovenský prieskum verejnej mienky pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka realizovala Agentúra A.K.O. na výskumnej vzorke tisíc respondentov.