
Ako ovplyvní GDPR získavanie dát, ktoré vysiela ľudské telo a ktoré umožňujú spoločnostiam pasívne sledovať napríklad emócie či zdravie?
Už len pár dní zostáva do nadobudnutia účinnosti GDPR (General Data Protection Regulation), čo je skratka pre všeobecné nariadenie na ochranu osobných údajov, ktoré je uznesením Európskej únie, pričom upravuje a nahrádza doterajší zákon o ochrane osobných údajov. Týka sa všetkých subjektov, ktoré zhromažďujú a spracovávajú osobné údaje Európanov, vrátane inštitúcií a spoločností mimo EÚ, ktoré pôsobia na našom trhu. Hlavným cieľom je ochrana digitálneho práva všetkých občanov, ako aj spôsob spracovania osobných a citlivých údajov. Nariadenie je platné pre všetky subjekty a odvetvia trhu, vrátane tých, ktoré analyzujú správanie užívateľov, návštevníkov a zákazníkov v on-line a off-line prostredí.
Dá sa predpokladať, že toto nové nariadenie obmedzí množstvo marketingových aktivít predovšetkým v on-line prostredí a spôsobí „návrat v čase“ najmä z hľadiska cielenia ponuky a reklamy. Získavanie dát o správaní užívateľov či už v on-line alebo off-line prostredí bude komplikovanejšie, pretože sa bude môcť uskutočňovať vždy len so súhlasom dotknutej osoby, alebo pôjde o takzvané pasívne sledovanie osôb, čo v preklade znamená, že získané abstraktné dáta nebude možné opätovne priradiť ku konkrétnej osobe.
Je vysoko pravdepodobné, že využívanie zdieľaných dát na sociálnych sieťach postupne nahradia technológie, ktoré umožnia spoločnostiam a inštitúciám pasívne získavať informácie napríklad o emóciách alebo zdravotnom stave osôb priamo na mieste predaja alebo poskytovania služieb. Možno to znie odstrašujúco, ale dôležité je uvedomiť si, že aj keď vypneme sociálne siete, zdieľajúce dáta alebo sa vyhneme používaniu smartfónov a internetu, naše telo vysiela signály a dáta každú sekundu.
Príkladom pasívneho sledovania môže byť štúdia, ktorú predstavila vedkyňa Poppy Crumová z Dolby Labs na TED konferencii v kanadskom Vancouveri, uskutočnenej 10. až 14. apríla 2018. Najprv ľuďom ukázala desivé video a následne im ukázala vizualizáciu dát, demonštrujúcu množstvo oxidu uhličitého, ktoré bolo vyprodukované návštevníkmi sledujúcimi spomínané video v divadle. Táto ukážka naznačuje, akým jednoduchým pasívnym pozorovaním môže byť sledované kolektívne napätie, ktoré spôsobuje vyššiu koncentráciu CO2 bez toho, aby boli použité osobné údaje priraďované ku konkrétnej osobe.
Ďalšie možnosti predstavujú termokamery, ktoré dokážu monitorovať teplotu tela, a tým zistiť určitý stupeň nervozity, identifikovať zdravotný stav (zvýšenú teplotu) alebo rôzne videoplatformy na rozpoznávanie tvárí (pohlavie, vek, mikroemócie) počas uskutočňovania nákupov. Takýchto senzorov a technologických riešení, ktoré umožňujú konkretizovať vnútorné stavy a meranie subjektívnych stavov, to jest emócií, je omnoho viac a postupne možno očakávať, že budú prenikať do nášho každodenného života. Pointa toho celého nie je v tom, že by sme mali zdieľať všetko, ale v tom, že príjemca posolstva či už v oblasti marketingu, obchodu alebo vzdelávania správne pochopil komunikovanú podstatu.
V rámci nariadenia GDPR sú dôsledky ochrany osobných údajov pre tento typ technológií značné. V praxi to znamená úpravu väčšiny zariadení tak, že nazbierané dáta sú spracované okamžite v reálnom čase (napríklad pohlavie, vek, emócie, pozornosť) bez akéhokoľvek záznamu, na základe ktorého by bolo možné dodatočne priradiť tieto dáta konkrétnej osobe.
Tým, že zariadenia budú o nás vedieť viac ako my sami, sú regulácie ochrany osobných údajov nevyhnutné a pri ich zavádzaní do praxe je potrebné dbať na to, akým spôsobom budú monitorovacie technológie používané a následne získané informácie chránené.