Pri kúpe mliečnych výrobkov ľudia uprednostňujú čerstvosť a tukovosť. Rastie preto kategória čerstvého mlieka a spotrebitelia radšej siahnu po klasickom jogurte než nízkotučnom. Chute zákazníkov sa výrazne menia a prispôsobujú sa im aj výrobcovia. Tí do svojej ponuky zaraďujú viac produktov s pridanou hodnotou.

Mliečny sektor má za sebou búrlivý rok. Najdiskutovanejšou témou bola takzvaná „maslová kríza“. Nedostatok produktu spôsobil rast jeho ceny do rekordných výšok. V niektorých predajniach totiž cena 250-gramovej kocky masla presiahla tri eurá. Výrobcovia nemohli prijímať objednávky od všetkých záujemcov, pretože ich kapacity šli naplno.

Dôvodov krízy bolo viacero. Na ich začiatku stálo rozhodnutie zrušiť mliečne kvóty, ktoré boli v platnosti od roku 1984. Tie pred tromi rokmi definitívne padli a Európu zaplavilo mlieko. Jeho cena výrazne klesla, a tak sa mnohí výrobcovia rozhodli ukončiť produkciu mlieka. Zásoby masla nielen v slovenských, ale aj v európskych skladoch klesli a dopyt po mliečnom tuku sa zvyšoval. K nepriaznivej situácii prispel aj fakt, že v lete, kedy kríza vrcholila, prirodzene klesá tukovosť mlieka. Ak niektorí výrobcovia nemali dosť tukov na výrobu tučných výrobkov, museli smotanu dokupovať na spotovom trhu, teda trhu s voľnými kapacitami.

Spotrebitelia chcú syry

To všetko viedlo k nedostatku a vysokým cenám masla. „Samotná výroba, ktorá bola pred krízou postačujúca, sa zrazu musela vyrovnať s mnohonásobne väčším dopytom nielen čo sa samotnej výroby týka, ale aj s obrovským nedostatkom samotných surovín, ktorých bol na trhu akútny nedostatok,“ hovorí vedúci predajapre Slovensko a Maďarsko spoločnosti Koliba Jozef Litavský. Podľa jeho slov kapacitne nebolo možné pokryť všetky objednávky partnerov. Aj napriek takejto skúsenosti sa do budúcnosti nedá pripraviť na obdobnú maslovú krízu.

Taká, akú si ju spotrebitelia pamätajú z druhej polovice minulého roka, by sa však nemala opakovať. Aj keď je pravda, že ceny spotovej smotany idú opäť hore. Obdobie Veľkej noci taktiež do určitej miery vyprázdnilo sklady. „Vlani nám stúpol odbyt o sto percent,“ vysvetľuje obchodný riaditeľ Tatranskej mliekarne Ján Husák. Maslo sa podľa jeho slov nevyrába cielene, ale z prebytočného tuku. Ak chýba ten, musí sa kupovať práve na spotovom trhu. Ďalší problém vidí v tom, že nie všetky mliekarne dokážu prevziať tekutú smotanu. Záujem ľudí o tučnejšie produkty je pritom viditeľný. Tuk je totiž podľa Jána Husáka nositeľom chuti. Potvrdilo sa to aj pri samotnej maslovej kríze. Masla sa síce predalo menej, ale tento výpadok nevykompenzovali nákupy margarínov.

Tatranská mliekareň už skôr reagovala na mliečnu krízu tým, že znížila produkciu trvanlivého mlieka a sústreďuje sa skôr na syry, teda produkty s vyššou pridanou hodnotou. „Z dlhodobého hľadiska máme kapacitný problém s napĺňaním objednávok na plesňový syr. Táto kategória rastie v rámci celej Európskej únie,“  hovorí Ján Husák. Momentálne spoločnosť stavia novú halu, v ktorej bude vyrábať plesňové syry. Vo výrobe sa chce Tatranská mliekareň sústrediť aj na čerstvé syry s príchuťami či na produkty so zníženým obsahom laktózy. Rozvíjať bude i kategóriu dezertov, kde pridá nové príchute i limitované edície.

Aj trendy v mliečnych kategóriách teda smerujú k zdravším produktom s pridanom hodnotou. „Novinky, ktoré na základe dopytu pripravujeme, sa týkajú hlavne WPC, teda koncentrovaného srvátkového proteínu. Pripravujeme nové chute, nové ženské línie, proteínové pudingy a mliečne proteínové nápoje,“ vyratúva Jozef Litavský.

Predalo sa menej jogurtov

Postupne rastie aj kategória čerstvého mlieka. Trvanlivému sa darí vtedy, keď je výrazne lacnejšie. „Mlieko UHT momentálne výrobcovia produkujú so stratou. Aj preto uvažujeme, že ho vymeníme radšej za iné produkty. To je tiež trendom. Ak tak urobia viacerí producenti, tlak na jeho cenu sa uvoľní a cena sa znormalizuje,“ uvádza Ján Husák.

Vlani sa na Slovensku predalo o 500 ton menej jogurtov ako rok predtým. Celkový objem dosiahol 38,8 tisíca ton jogurtu. „Avšak tržby za predaj jogurtov vlani vzrástli zhruba o dve percentá na hodnotu o niečo vyššiu ako  95 miliónov eur. Na tomto raste sa podieľali z väčšej časti hypermarkety a supermarkety,“ vysvetľuje konzultant spoločnosti Nielsen Matej Bohůnek. Klesá objem predajov nízkotučných jogurtov, a to celkom výrazne 5 %. „Čo sa týka príchutí, najobľúbenejší je biely jogurt bez príchute s viac než pätinovým podielom na objeme predajov. Na stupne víťazov sa v príchutiach v roku 2017 dostala tiež príchuť jahoda s podielom 15,7 percenta a čokoláda s 11,4-percentným podielom,“ pokračuje Matej Bohůnek.

Aj pri mliečnych produktoch sa dajú rozlíšiť dva druhy spotrebiteľov pokiaľ ide o cenu. „Pravdou je, že kúpyschopnosť obyvateľstva sa líši od regiónov. Kým niekde prevláda kvalita a k tomu aj prislúchajúca cena, inde dáva spotrebiteľ prednosť cene pred kvalitou,“ myslí si Jozef Litavský. Podľa Jána Husáka existujú spotrebitelia, ktorí na verejnosti iba deklarujú, že sú schopní si za kvalitnejší produkt priplatiť, ale napokon siahnu po lacnejšom variante. „A potom sú takí, ktorí to reálne robia a kvalitnejšie aj keď trochu drahšie produkty aj kupujú. Tých pribúda,“ dodáva.

Názor odborníka:

„Mliečne dezerty stagnovali.“

Mliečne dezerty, kam podľa spoločnosti Nielsen patria napríklad pudingy, mliečna ryža, tvarohové dezerty, chladené snacky a podobne, v minulom roku stagnovali v objeme predajov a predalo sa ich o niečo viac ako 19 tisíc ton. Vďaka približne päťpercentnému nárastu priemernej ceny za kilogram oproti roku 2016 však rástli tržby za tieto pochutiny a presiahli 83 miliónov eur. Medzi najsilnejších výrobcov mliečnych dezertov v abecednom poradí patrí: Agro Tami, Mliekareň Kunín, Mölkerei Müller, Savencia a Zott.

Matej Bohůnek, konzultant, Nielsen

Číslo

38,8 tisíca ton jogurtu sa vlani predalo na Slovensku. Ide o medziročný pokles o 500 ton.

Zdroj: Nielsen

Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk

Článok vyšiel v časopise Tovar&Predaj 3–4/2018.