Existuje niekoľko spôsobov, ako dosiahnuť vyšší predaj výrobkov či služieb zapojením ľudských zmyslov. Jednou z možností je zabezpečenie príjemnej atmosféry nákupného prostredia. Na nej sa vo významnej miere okrem interiérového a exteriérového zariadenia, dizajnu, personálu a usporiadania tovaru podieľajú aj osvetlenie, ozvučenie (hluk) a v neposlednom rade vôňa, respektíve kvalita vzduchu, ktorá sa javí na základe doterajších výskumov zatiaľ ako najdôležitejší faktor prostredia priamo na mieste predaja, pričom aróma nadobúda špecifický význam aj v prípade pamäte ľudí.
Kým podnety, ktoré vidíme alebo počujeme, si vieme zapamätať niekoľko dní až týždňov, tak veci, ktoré cítime, si vieme zapamätať rok až niekoľko desiatok rokov. Okrem toho vedecké štúdie ukazujú, že až 75 % všetkých našich emócií je generovaných na základe vnímania pachu. V nákupných zónach sa vďaka vanilkovej vôni v dámskom oddelení predaj zdvojnásobil. Testy v medicínskych zariadeniach poukazujú na zlepšenie nálady klientov, pacientov až o 40 % po strávení určitého času v priestore s použitím príjemnej arómy, pretože vôňa dezinfekcie typická pre tieto zariadenia v nás automaticky vzbudzuje obavy a nepokoj.
Ďalším dôležitým elementom nákupného prostredia je osvetlenie, ktoré je nevyhnutné v prípade nebalených čerstvých tovarov (napr. mäso, pečivo, ovocie a zelenina), pretože nahrádza propagačnú funkciu obalu. Je to jediný element nákupného prostredia, ktorý môžeme presne merať a riadiť. Aby sa zákazníci cítili v predajni príjemne, je potrebné nastaviť si správny pomer intenzity a tiež farebnosti osvetlenia. Príliš vysoká intenzita môže spôsobiť neprirodzené osvetlenie priestoru, a naopak nízka podstatne tmavé prostredie. Je dokázané, že svetlo má vplyv na emócie človeka za predpokladu správneho nastavenia jednotlivých faktorov, ako intenzita, teplota chromatickosti či uhol osvetlenia pre jednotlivé tovarové položky.
Vo všeobecnosti sa svetlé priestory javia ako jasnejšie a priestrannejšie v porovnaní s tmavými, pričom je experimentálne dokázané, že existuje pozitívny vzťah medzi jasom a pocitom potešenia. Vedeckí pracovníci Zielke a Shielke (2011) dokonca zistili, že jasnejšie osvetlené produkty sa zákazníkom zdajú atraktívnejšie, a dokonca si vysoký jas spájajú s nižšou cenou a vyššou kvalitou. Pomocou svetla je dokonca možné upriamiť zákaznícku pozornosť v rámci predajného priestoru na konkrétny tovar, ako aj ovplyvniť ich pohyb vo vymedzenom mieste, pretože ľudia prirodzene vyhľadávajú jasnejšie zóny.
Okrem osvetlenia môže k pozitívnej atmosfére v predajni prispieť aj ozvučenie, ktoré by malo byť vhodne zvolené v súlade s predávaným tovarom. V prípade hudby je možné kontrolovať hlavne tempo, intenzitu, frekvenciu a žáner. V súčasnosti už existuje mnoho štúdií o vplyve hudby na nákupné správanie, pričom viaceré sa zhodli v tom, že ak hrala v predajni hudba s rýchlejším tempom, zákazníci sa pohybovali rýchlejšie, a naopak, v prípade pomalšej hudby sa prechádzali pokojnejšie, a z tohto dôvodu strávili v prevádzke dlhší čas. Žáner hudby dokázal ovplyvniť preferencie zákazníkov tak, že v prípade slovenskej hudby boli viac preferované slovenské výrobky, a naopak, v prípade francúzskej skôr zahraničné tovary.
Uznávaný marketér Martin Lindstrom (2012) píše, že už aj samotný plod v lone matky môže vyvinúť reakcie na jednotlivé zvuky, hlavne ak boli spojené s určitou zmenou matkinho emocionálneho stavu. Inak povedané, v okamihu, keď sa narodíme, môžeme byť už biologicky naprogramovaní k tomu, aby sa nám páčila hudba a zvuky, ktorým sme boli vystavovaní v materskom lone. Niektorí marketéri začali vymýšľať všemožné spôsoby, ako vďaka tejto skutočnosti dosiahnuť čo najvyšší kapitál. Pred pár rokmi začal významný ázijský reťazec experimentovať s podvedomým účinkom vôní a zvukov na tehotné mamičky. Najprv rozprašoval púder firmy Johnson & Johnson vo všetkých svojich oddeleniach, kde sa predávali odevy. V oddeleniach s predajom potravín a nápojov nechal rozprašovať čerešňovú vôňu.
V kombinácií s arómami začala hrať v oddeleniach hudba z obdobia, keď sa tieto ženy, budúce matky narodili, aby im evokovala pozitívne spomienky na ich vlastné detstvo. Okrem toho, že sa v jednotlivých predajných úsekoch podarilo značne zvýšiť predaj, tento experiment priniesol aj ďalšie prekvapenie. Emocionálna väzba spojená s arómou detského púdra, čerešní a upokojujúcich zvukov sa infiltrovali aj na ich narodené deti. Prejavovalo sa to tým, že ak dieťa plakalo a bolo nervózne, po vstupe do tohto nákupného centra sa okamžite upokojilo, pričom až 60 % žien tvrdilo, že taký efekt nezažívali nikde inde.
Všetky tieto elementy nákupného prostredia sa vyznačujú spoločným podvedomým účinkom, to jest zákazník si ich vplyv neuvedomuje, no ich význam je nezanedbateľný a v konečnom dôsledku môže prispieť k vytvoreniu pozitívneho zážitku pre spotrebiteľa, a tým k splneniu cieľa každého obchodníka, ktorým je udržať si zákazníka v predajni čo najdlhšie, s očakávaním, že nakúpi a minie viac peňazí a znovu sa vráti. Tak, ako musia byť tieto zmyslové stimuly (osvetlenie, farby, ozvučenie, vôňa) vhodne prispôsobené ponúkaným tovarom, musí byť zabezpečený aj ich vzájomný súlad. Farby interiéru s farebnosťou osvetlenia by mali byť priamo prepojené s vôňou (napríklad existuje vzťah medzi modrou farbou a arómou vanilky). Ľudský mozog si automaticky vytvára asociácie farby a vône (napr. ružová rovná sa sladkosť sladkosť alebo naopak žltá kyslosť). Odchýlka od týchto spojitostí by pôsobila na zákazníka disharmonicky.
