Martin Katriak je na čele organizácie od mája minulého roku. V obchode však pracuje viac ako štyridsaťpäť rokov. Je dlhoročným podpredsedom predstavenstva Coop Jednota Slovensko. Nepáči sa mu, aký zlý obraz o obchodníkoch sa na Slovensku kreslí.
Od mája si zamestnanci prilepšia. Vláda odklepla príplatky za prácu v sobotu a nedeľu. Čo to znamená pre obchodníkov?
Na jednej strane sa zvýšia tie úbohé platy predavačov, ale na druhej strane toto zvyšovanie ide mimo vôle zamestnávateľov. U nás je predavač závislý na produktivite práce a istých parametroch, ktoré keď splní, zarobí viac. Takéto zvyšovanie platov nie je kryté jeho vyšším výkonom. Obchodník príplatky bude musieť zaplatiť, ale nie vždy na to musí mať.
Koľko to bude obchodníkov stáť?
Naše prvé prepočty pre stredne veľkú obchodnú organizáciu hovorili o tom, že ju to pri pôvodnom návrhu bude stáť 400 až 600 tisíc eur ročne. Potom sa nám podarilo presadiť úpravu návrhu, vďaka čomu sa príplatky znížili. Nepodarilo sa nám však presadiť, aby sa z týchto príplatkov neplatili odvody. Prepočty podľa dnešnej podoby hovoria pri takomto podniku o nákladoch 200 až 300 tisíc eur ročne, čo tiež nie sú malé peniaze.
Vraveli ste, že nie všetci obchodníci na to musia mať. Budú musieť skracovať otváracie hodiny alebo prepúšťať?
Ako to budú riešiť, zostáva na nich. Je možné, že niektorí obchodníci znížia fond pracovnej doby alebo zavrú v nedeľu. Máme tu už prvú lastovičku, keď sa jeden zo sprostredkovaných členov Zväzu obchodu rozhodol, že aj z týchto dôvodov zatvorí v nedeľu svoje predajne. Našiel sa teda zamestnávateľ, ktorý otvorene povedal, že už nevydrží taký ekonomický tlak a keď nechce ohroziť svoju existenciu, zatvorí. Ďalšie riešenie je znížiť počet zamestnancov. Do platov sa nedá ísť, lebo tie sú také nízke, že niektoré prevádzky budú musieť zatvárať, pretože tam nemá kto predávať.
Budú podľa vás pribúdať obchodníci, ktorí sa rozhodnú v nedeľu zavrieť?
Ako prezidenta obchodu ma oslovili niektorí obchodníci s nepotravinárskym tovarom. Tí vážne zvažujú, že v nedeľu neotvoria. Ale ich dôvody sú aj ekonomické. Z pomysleného týždenného predaja má nedeľný podiel na obrate 2 až 5 percent, čiže veľmi málo. Avšak či tam prídu traja alebo 30 zákazníci, predajňa musí byť vybavená pokladníkmi, predavačmi, skladníkom a musí riadne fungovať.
Zväz obchodu sa ale usiluje o celoplošný zákaz predaja počas nedieľ.
Ako príklad nám slúžil vzor Nemecka, kde sú zavreté obchody vo sviatky i nedele. Z 52 nedieľ je 17 otvorených. To sú tie pred alebo po Vianociach, Veľkej noci alebo prázdninách. Pred desiatimi rokmi sa nám podarilo vybojovať 3,5 dňa, kedy je obchod zavretý. Nedávno sme znova otvorili túto problematiku a parlament nakoniec schválil 15,5 dňa. Diskutovali sme aj o nedeliach, ale sme realisti. Povedali sme si, že treba zvážiť, aký vplyv budú mať zavreté sviatky a po roku sa o tom porozprávame znova.
Ako to zatiaľ vyzerá? Aký vplyv majú zavreté sviatky?
Doterajšie výsledky ukázali, že zavreté sviatky nemali na obchody žiaden vplyv. Všetky, o ktorých viem, dosiahli viac ako 100 percent obratu. Nezaznamenali ani sťažnosti od zamestnancov, že si zarobili menej. Rady na hraniciach sa tvorili nie preto, že si niekto išiel kúpiť rožky, ale preto, že sa vybral na výlet.
Dá sa na príplatky pozrieť pozitívne? Bude vďaka nim práca v obchode o kúsok atraktívnejšia?
Neodškriepiteľné pozitívum je, že predavači a predavačky dostanú viac peňazí. Podľa Štatistického úradu i našich analýz sú platy v obchode na predposlednom mieste, za nimi sú už iba služby. Ekonomika našich členov je však napätá. Máme záujem predávať najmä slovenské výrobky. Nerád to konštatujem, väčšina slovenských výrobkov má síce dobrú až vynikajúcu kvalitu, ale mnohokrát to ide na úkor ceny. Zdá sa mi, že ekonomika nadnárodných reťazcov je lepšia oproti slovenským obchodníkom najmä z toho dôvodu, že predávajú menej slovenských výrobkov. Iné vysvetlenie nemám. Príplatky budú znamenať ďalšiu záťaž pre obchodníka, ale v drobnom zvýšia platy. Podľa môjho názoru to ale neprispeje k zatraktívneniu povolania.
Hovoríte, že ekonomická situácia je napätá, ale tržby obchodníkov predsa rastú.
Áno, to je pravda. Ale hlavným dôvodom rastu tržieb je inflácia. Máme drahšie potraviny, takže opäť to nie je pokryté vyššími výkonmi. Iné by bolo, keby narástli tržby každý rok o 50 percent a nebolo by to kvôli inflácii, neúrode, nedostatku, ale kvôli tomu, že sa nám tak darí. Ale žiaľbohu to tak nie je. Sú to pravidelné výkyvy oboma smermi, s ktorými obchodník nič nemá. Či už je to drahšie maslo a vajcia pre ich výpadok alebo lacnejší cukor pre zrušené kvóty.
Vraveli ste, že niektoré obchody budú musieť zavrieť, pretože v nich nemá kto predávať. Je to reálna hrozba?
Problém majú hlavne obchody v malých obciach. Ak v dedine nezoženieme zamestnanca, hľadáme v najbližšej obci, a to môže byť niekedy 30 až 40 kilometrov s dvoma autobusovými prestupmi. To znamená, že taký zamestnanec nemôže prísť na šiestu do práce, lebo autobus mu ide o siedmej. Večer musí odísť skôr, lebo mu ide posledný autobus domov. Potom je potrebné upravovať otváracie hodiny, čo nemusí vyhovovať obchodníkovi a ani zákazníkom. Takéto predajne majú pritom viac problémov.
Aké?
Keď sú obchody na miestach, kde je málo ľudí, majú aj malý obrat. Dokonca taký malý, že ich musia majitelia buď dotovať alebo zavrieť. Všimli sme si aktivity v Maďarsku a Česku, kde obchodníci v podobnej situácii oslovili vládu i samosprávy, aby nejakým spôsobom podporili predajne na obzvlášť nevýhodných miestach. Sú totiž jediným zdrojom základných potravín pre ľudí, ktorí tam žijú. Žiaľbohu, táto téma kompetentných neoslovila. Aj u nás je veľa predajní, ktoré sú v červených číslach, ale držíme ich, aby si ľudia mohli kúpiť potraviny. Ideme opätovne rokovať so ZMOS-om, čo sa s tým dá robiť. Nechceme na týchto predajniach zarábať, ale chceme, aby si ľudia mohli nakúpiť.
Imidž obchodníka v súčasnosti nie je najlepší. Hovorí sa o ňom, že zvyšuje ceny a pritom zdiera svojich dodávateľov. Ako to v skutočnosti je?
Poľnohospodári a potravinári nemajú na ružiach ustlané. Obyčajne ale z toho vychádza, že za to môžu obchodníci. To sa vžilo. Proti tomu nám neostáva nič iné, iba sa jasne a rázne ohradiť. Obchodník by určite nechcel, aby sa niekomu a zvlášť jeho obchodnému partnerovi nedarilo. Práve naopak. Máme záujem o veľmi dobrú spoluprácu. Naši členovia ponúkajú a predávajú najviac slovenských výrobkov. Traja veľkí členovia zväzu majú podiel na predaji potravín viac ako 65 percent. Chceme, aby boli v dobrej kondícii, sú to predsa naši partneri aj spotrebitelia. Ako by sa už zabudlo na to, čo si pri vstupe do Európskej únie vyrokovali Česi či Poliaci. A to je stále menej ako to, čo si dojednali Francúzi a Taliani.
Obraz o zlých obchodníkoch pritom vytvára sám štát.
Pri všetkej úcte k vykonávaným kontrolám, ktoré sú určite potrebné, ale pri milióne operácií denne sa vôbec neráta s ľudským faktorom. Prečo sa nehovorí o kontrolách, ktoré boli vykonané pri poľnohospodárskej či potravinárskej výrobe alebo niekde inde v národnom hospodárstve? Prečo iba pri obchodníkoch? Mrzí nás každé špinavé okno, prasknutá kachlička, pavučinka alebo tovar po dátume spotreby či minimálnej trvanlivosti. Ale netreba zabúdať, že tam robia ľudia. Možno sú unavení a majú svoje problémy, ale rozhodne to nie je úmysel.
Pokuty za prasknuté kachličky však dostali hlavne zahraničné reťazce. Tie pred časom zo Zväzu obchodu odišli a vytvorili si vlastnú organizáciu SAMO. Netrpí obchod na to, že idete akoby dvoma smermi?
To nie. Osobne mi je ľúto, že sa oddelili, ale takéto konanie sme sledovali aj v iných krajinách. Zahraničné reťazce bojujú inými prostriedkami, majú omnoho lepšiu ekonomickú základňu a lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Keď ministerstvo pôdohospodárstva prijalo nariadenie, že obchodné siete musia raz za polrok uverejňovať podiel slovenských výrobkov, nechápali sme to a videli sme v tom administratívnu záťaž i marketingový nezmysel. Potom sme prišli na to, že to nie je až také zložité. Nadnárodným reťazcom sa to ale nepáčilo a cez svoje zastúpenie v Bruseli začali iniciovať, aby bolo toto opatrenie zrušené. A zrušili to. Keby sme to robili my, tak to zrušené nie je. So SAMO komunikujeme a poväčšine sa v názoroch zhodneme. Ale už sú inde.
Na stole je novela zákona o neprimeraných podmienkach. Čo na ňu hovoríte?
Tento zákon nikto nepotrebuje. Keď sa rozprávame s obchodnými partnermi, tak sami tvrdia, že sa s nami vedia dohodnúť. Pokiaľ sú niektorí obchodníci špinavci a vyžadujú od výrobcu, aby im prispel na výstavbu predajne alebo aby im dal pri príležitosti životného jubilea riaditeľa niečo zadarmo na oslavu, tak to je svinstvo a treba o tom otvorene a konkrétne hovoriť. Ale na toto my tento zákon nepotrebujeme. Iste, potrebujeme úpravu lehoty splatnosti, ale nie takú, aby to niekoho ohrozovalo. Ale korektnú, ktorú si však vedia obchodní partneri dohodnúť. Nepočul som o tom, žeby v tejto dobe nejaký výrobca potravín skrachoval preto, že mu obchodník nezaplatil. Sú prípady, že sa nezaplatí do 30 dní, ale sú výnimočné a zvládnuteľné. V zákone je viacero právnych problémov, ktoré budeme namietať v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ale hlavné, čo vytýkame tejto novele, je, že ide proti slovenským obchodníkom.
Ako?
Je postavená na filozofii zahraničných obchodných reťazcov. Tie ju samozrejme vykonávajú legálne, ale je iná ako tá naša. Aby sa táto ich podnikateľská prax povýšila na štátnu filozofiu, aby tak museli robiť aj ostatní, to považujem za pritiahnuté za vlasy. Považujem to za útok na podstatu slovenských obchodníkov. A v konečnom dôsledku to môže mať vplyv aj na slovenskú poľnohospodársku a potravinársku výrobu. Ak ten predpis vyjde tak, ako je dnes napísaný, posvätí podnikanie podľa pravidiel, ktoré robia nadnárodné reťazce.
Mierite na nákupné aliancie?
Mierim na nákupné aliancie, poverenú osobu, rastový bonus, čiže množstvové zľavy a mierim na logistické či distribučné princípy. Na tieto štyri veci mierim. Napríklad obchodné aliancie majú všetci veľkí členovia zväzu. Nadnárodné reťazce ich nemajú na Slovensku, ale majú ich vo Francúzsku či Nemecku a nič nebráni tejto nadnárodnej aliancii, ktorá je v Nemecku, aby sa stretla s matkou firiem, ktoré podnikajú na Slovensku a tam si dohodli pravidlá, ktoré nevie nikto skontrolovať. Tam si dohodnú veci, ktoré si nevedia dohodnúť podľa tohto zákona. Tak načo je to dobré. K poverenej osobe, jednoducho nevieme robiť všetky aktivity sami, tak musíme požiadať nejakú slovenskú firmu, ktorá nám bude v tejto veci pomáhať.
Napríklad v akých veciach?
Napríklad s problematikou účasti našich dodávateľov na spoločnej reklame. Tretia záležitosť, ktorú budeme pripomienkovať, tu bola odvtedy, čo svet svetom stál. Keď starí Feničania predali tri jablká, tak ich predali za tri denáre, ale keď ich predali štyri, tak to nebolo za štyri denáre, ale za tri a pol denára, lebo tam bol ten množstvový rabat. To sa tu teraz zakazuje, pretože sa to ohraničí tromi percentami. Štvrtá výhrada je obrovská. Je namierená aj voči našim partnerom. Logistika. Nadnárodné reťazce majú po jednom dvoch distribučných centrách, spotrebné družstvá po desať. Preto sme sa s niektorými partnermi dohodli, že im budeme voziť tovar do všetkých logistických centier, hoci by mali oni. A toto je zrazu zakázané. To ide proti slovenským dodávateľom. Ale prosím. Môžeme to urobiť aj tak, že povieme slovenským dodávateľom, nebudeme od vás brať, pokiaľ si nezabezpečíte dovoz do našich distribučných skladov.
Je na tom zákone niečo pozitívne?
Sú tam isté pravidlá, ktoré viem pochopiť. Nemožno žiadať od dodávateľa, aby vlastníctvo tovaru prešlo na obchodníka až vo chvíli, keď ho predá. Jasné, že vlastníctvo musí prejsť už vtedy, keď ho obchodník prevezme. Otázka je, prečo sa nesnažíme, aby predpis vydala Európska únia? Potom by sme túto európsku legislatívu implementovali na našej národnej úrovni.
A čo šikovný telefón?
Aplikácie
V telefóne mám rôzne aplikácie Coop Jednoty, ale aj aplikáciu, koľko kilometrov som prešiel alebo aké je počasie.
Frekvencia využívania mobilného telefónu
V zamestnaní ho používam málo, sekretariát ma spojí, s kým chcem. V čase, keď nie som v práci, ho využívam na e-mailovú komunikáciu a komunikáciu s rodinou, deťmi a vnukmi.
Závislosť od mobilu
Nie je žiadna. Mobil nie je moja ani pravá ani ľavá ruka. Moje okolie zaspáva a budí sa s mobilom, to však nie je môj prípad. Mobil je môj pomocník, ale ja nie som jeho sluha.
Playlist a obľúbené pesničky
Nemám.
Fotografie
Mám. Zásobujú ma nimi moji príbuzní a priateľka. Rád si ich prezerám.
CV
Martin Katriak sa narodil v Bratislave a vyštudoval právo. Po vysokej škole začal v roku 1972 pracovať v spoločnosti Domáce potreby. Spočiatku sa venoval najmä hospodárskemu a pracovnému právu. Postupne sa začal venovať aj ochrane záujmov práv obchodníkov. Po návrate z povinného vojenského výcviku prišla ponuka pracovať pre Slovenský zväz spotrebných družstiev, dnešnú Coop Jednotu Slovensko. Do roku 1983 spravoval právnu agendu, neskôr prešiel na obchodný úsek.Po zmene režimu bol niekoľkokrát opakovane zvolený za podpredsedu predstavenstva a pôsobí v tejto funkcii až doteraz. Od mája 2017 je prezidentom Zväzu obchodu.
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk
Rozhovor nájdete aj v časopise Tovar&Predaj 3 – 4/2018.
