Zatiaľ čo obyvatelia Európskej únie dajú za potraviny len 12,2 percenta svojich celkových mesačných výdavkov, Slovákom ukroja nákupy jedla a nealkoholických nápojov takmer pätinu. Napäté peňaženky majú hlavne obyvatelia Košického kraja, opačne sú na tom ľudia žijúci v Bratislavskom kraji. Vyplynulo to z analýzy Slovenského farmárskeho, družstva, ktorú vypracovali na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky a Eurostatu.

Celkové mesačné náklady jedného člena slovenskej domácnosti predstavovali podľa najaktuálnejších štatistík Štatistického úradu SR v roku 2016 v priemere 358,4 eur. Peňaženky Slovákov pritom zaťažujú najmä nákupy potravín (19,2 percenta z celkových výdavkov) a výdavky spojené s bývaním, vrátane energií (18,4 percenta z celkových výdavkov). Zároveň až desatinu zo svojich nákladov Slováci precestujú.

Slovensko v posledných mesiacoch zažíva zdražovanie potravín. Po niekoľkých rokoch poklesu alebo iba stagnácie cien potravín bol v decembri 2017 zaznamenaný ich medziročný nárast o 6,4 percenta. Potraviny najviac ukrajujú z mesačných výdavkov obyvateľom Košického kraja (21,9 %) a naopak, obyvatelia Bratislavského kraja pociťujú záťaž potravín na celkových nákladoch v najmenšej miere (16,4 %).

V absolútnom vyjadrení pritom najmenej vynaloží na mesačný nákup potravín a nealkoholických nápojov obyvateľ Prešovského kraja, a to 57,6 eur. Naopak, najviac minie v priemere člen domácnosti Trenčianskeho kraja, a to 76,3 eur. „Bratislavčania sú s výškou mesačného účtu za nákup potravín dokonca až štvrtí. Domnievame sa ale, že v ich prípade za tým môže stáť fakt, že vzhľadom na vyššie príjmy je u nich častejšie stravovanie sa v reštauračných zariadeniach,“ vysvetľuje Eva Sadovská, analytička Slovenského farmárskeho, družstva.

V Európskej únii dajú obyvatelia za potraviny menej ako na Slovensku. Náklady na potraviny a nealkoholické nápoje ukrajujú z celkových nákladov európskych domácností v priemere 12,2 percenta. Najmenej je nákupom potravín zaťažený rodinný rozpočet obyvateľov Veľkej Británie (s podielom 8,1 %). Menej ako desatinu z celkových nákladov predstavuje nákup potravín a nealkoholických nápojov ešte v Luxembursku, Rakúsku a Nemecku.

Naopak, až takmer tretina z celkových výdavkov domácností odchádza každý mesiac na potraviny v Rumunsku, viac ako pätina v Estónsku a Litve. Slovensko sa tak svojim podielom 17,8 % (podľa metodiky Eurostatu) zaraďuje medzi krajiny s vyšším podielom. „V porovnaní s nami nižší podiel nákladov na potraviny a nealkoholické nápoje evidujú aj zvyšné tri krajiny V4. Jedným dychom ale dodávame, že aj v prípade Maďarov, Čechov a Poliakov sa jedná o pomerne vysoký podiel v rozpätí 16 až 17,7 percenta. Pritom platí, že čím viac míňame na nevyhnutné tovary či služby, ako sú napríklad aj potraviny, tým menej nám zostáva na tie takpovediac luxusnejšie,“ uzatvára Eva Sadovská.

Súvisiace články:

Lacnejšie potraviny majú Česi aj Poliaci Nevyhovujúce mäso z Brazílie sťahujú z trhu, škandál nemá obdobu Nepredané rožky už nebude možné zmraziť a na druhý deň predať ako čerstvé Slováci jedia potraviny horšej kvality ako Rakúšania. Potvrdilo to aj druhé testovanie