Aj druhá fáza porovnávacích testov potravín na Slovensku a v Rakúsku potvrdila rozdielnu kvalitu produktov predávaných pod rovnakým názvom a rovnakou značkou. Približne u polovice z 33 testovaných potravín boli zistené väčšie rozdiely, ktoré podľa vyjadrenia slovenských úradov výrazne ovplyvňujú kvalitu.
Napríklad u rybích prstov Iglo mali jednotlivé rybie prsty v Rakúsku 31 gramov, na Slovensku len 28 gramov. Výrobok bol po príprave menej súdržný narozdiel od toho rakúskeho. Skutočný obsah mäsa bol 53,3 percenta v porovnaní s 59,6 percentami v prospech výrobku predávaného v Rakúsku.
Mletú sladkú papriku značky Mikado kúpenú v Rakúsku hodnotili lepšie všetci jedenásti posudzovatelia. Slovenská mala hnedočervenú farbu, chuť síce paprikovú, ale horkastú. V Rakúsku bola farba červená, chuť čistá a sladkastá.
Ďalším posudzovaným produktom boli sušené paradajky privátnej značky Billa. U výrobku kúpeného na Slovensku bola textúra mäkká, menej súdržná, chuť slaná. Rakúske paradajky mali polotuhú, súdržnú textúru, chuť bola slaná primerane. Konzerva v oboch prípadoch obsahovala olivový i slnečnicový olej, na základe rozdielnych farieb produktu sa však slovenskí hodnotitelia domnievajú, že v rakúskom výrobku sa použilo viac drahšieho extra panenského olivového a v slovenskom viac lacnejšieho slnečnicového oleja.
U Berger wellness šunky bravčovej testovanie zase odhalilo rozdiely v obsahu bravčového mäsa. Výrobok predávaný v tuzemsku obsahoval 85,4 percenta bravčového mäsa, v Rakúsku mal 91,9 percenta mäsa, čo je o 6,5 percenta viac.
Z celkového počtu 33 skúmaných výrobkov bolo len šesť rovnakej kvality (18,2 %), malé rozdiely, ktoré kvalitu ovplyvňujú len trochu, sa zistili u jedenástich produktov (33,3 %). Až u šestnástich potravín (48,5 %) boli rozdiely väčšie a veľmi ovplyvňujúcu kvalitu.
Ministerka Gabriela Matečná: „Dvojaká kvalita sa potvrdila.“
„Aké sú celkové výsledky testu? U šunky je to napríklad nižší podiel mäsa a naopak vyšší obsah soli, viac dusitanov a menej bielkovín. U pizze dostanú spotrebitelia chudobnejšiu oblohu, v sladených nápojoch sa zase používa glukózo-fruktózový sirup namiesto cukru. V rybích prstoch sme zistili menší podiel rybieho mäsa, v kakaovom prášku menej kakaa. V sušených paradajkách bolo zase viac soli. V syre ementál bol na Slovensku pridaný zemiakový škrob, kým v Rakúsku sa vôbec zemiakový škrob nenachádza. Znova sa tak potvrdilo, že nadnárodní výrobcovia delia zákazníkov v EÚ na dve triedy,“ ozrejmila výsledky testov Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
„Koncom minulého roku sme historicky po prvýkrát vykonali oficiálne porovnanie potravín predávaných pod rovnakým názvom a rovnakou značkou doma a v zahraničí. Vďaka našej iniciatíve sa táto téma stala celoeurópskou a veľmi vážne sa ňou už zaoberá aj Európska komisia. Začiatkom tohto roku som sľúbila, že v testoch budeme pokračovať. V letných mesiacoch sme preto vykonali druhú fázu testovania na 33 výrobkoch. A musím skonštatovať, že aj tieto výsledky testov potvrdili dvojakú kvalitu potravín, a to až u polovice testovaných produktov,“ uviedla Gabriela Matečná.
Agrorezort vykonával senzorické a analytické posudzovanie výrobkov prostredníctvom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS). Odber vzoriek prebehol v maloobchodných prevádzkach a skladoch v Bratislave a v Senci. ŠVPS vykonala nákup rovnakých výrobkov v Rakúsku vo Viedni. „Výber potravinárskych výrobkov bol zameraný na pokrytie rôznych druhov potravín v čo najširšom sortimente. Komodity sme vyberali s ohľadom na výsledky predchádzajúcich kontrol. Niektoré druhy potravín boli analyzované opakovane, ďalším výberom sme pokryli aj iný sortiment ako v predchádzajúcom teste,“ vysvetlil Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ ŠVPS.
Z porovnávaných potravinárskych výrobkov bolo sedem mliečnych produktov, tri mäsové výrobky, tri rybacie výrobky, jeden výrobok zo skupiny pekárenských výrobkov, tri nápoje, dvoje koreniny, jeden snack, jedna zmrzlina, jeden škrobový výrobok, jeden mrazený polotovar, dvoje cukrovinky, jeden cereálny výrobok, dva druhy orechov, jedno sušené ovocie a štyri zeleninové výrobky.
U všetkých hodnotených výrobkov boli vykonané senzorické skúšky, pri ktorých sa hodnotila farba, konzistencia, vôňa, chuť a celkový vzhľad. V rámci tohto boli posudzované aj etikety výrobkov (uvedenie zložiek, výživových ukazovateľov, alergénov a podobne). U jednotlivých skupín sa urobili laboratórne analýzy niektorých kvalitatívnych ukazovateľov, charakteristických pre konkrétne skupiny výrobkov, ako sú napríklad obsah mäsa u mäsových výrobkov, obsah tuku a bielkovín u mliečnych výrobkov, pevný podiel (hmotnosť konkrétneho výrobku z celkovej hmotnosti, napríklad syry v náleve) či prítomnosť aditívnych látok (konzervačných, sladidiel a farbív). Všetky skúšky boli vykonané v certifikovaných laboratóriách ŠVPS.
Skúšky pozostávali zo štyroch častí: porovnávanie označenia, senzorické analýzy, hodnotenie zloženia výrobkov a fyzikálno-chemické ukazovatele. U hodnotených výrobkov boli zistené rozdiely v označení 18krát, v senzorických vlastnostiach 22krát, v porovnaní zloženia výrobkov 5krát a vo fyzikálno-chemických ukazovateľoch 17krát.
Dvojakou kvalitou sa znovu zaoberá V4 v spolupráci s ďalšími novými krajinami EÚ
Aj o výsledkoch najnovších testov a ďalšom postupe sa dnes na stretnutí v Bratislave bavia zástupcovia ministerstiev V4 a Chorvátska, Slovinska, Bulharska, Rumunska a Litvy. Rokovať budú aj o ďalšom spoločnom postupe na úrovni Európskej únie. Témou dvojakej kvality sa bude následne zaoberať aj európsky spotrebiteľský samit, ktorý organizuje Slovenská republika a uskutoční sa 13. októbra v Bratislave.
„Slovenskí spotrebitelia, rovnako ako spotrebitelia v ďalších krajinách Európskej únie, majú právo na rovnakú kvalitu potravín predávaných pod rovnakou značkou. Je nevyhnutné, aby v rámci jednotného trhu Európskej únie nadnárodné firmy dodržiavali deklarovanú kvalitu a nedodávali na trhy niektorých členských výrobky nižšej kvality,“ dodala ministerka Gabriela Matečná.
