Kontrolóri Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky rozhodne nezaháľajú. Len v prvom polroku tohto roka už vykonali 27 811 kontrol. Podnety, ktoré treba preveriť, prichádzajú neraz aj priamo od spotrebiteľov. Okrem telefónneho čísla majú k dispozícii on-line formulár, ku ktorému sa dá pripojiť aj fotografia potravinového nedostatku a túto možnosť vo veľkej miere využívajú. 

Meno Jozef Bíreš je na Slovensku úzko späté s bezpečnosťou potravín. Ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR dozerá na to, čo Slováci konzumujú, už od roku 2010. Za ten čas sa stretol s rôznymi potravinovými prehreškami. „Našou úlohou je chrániť spotrebiteľa. A o to by sa mal usilovať aj každý, kto vyrába, predáva alebo manipuluje s potravinami,“ konštatuje.

Kvalita potravín je na Slovensku veľmi diskutovaná téma. Čo považujete za kvalitnú potravinu vy?

V dnešnej palete ponúkaných potravín určite osobne preferujem potraviny čerstvé, to znamená ovocie, zeleninu, mäso, mäsové výrobky alebo aj mlieko a mliečne výrobky. Sú to potraviny, ktoré možno na jednej strane trpia tým, že sa nemôžu dlho skladovať, lebo sa rýchlo pokazia, ale na druhej strane sú výživné.

Kde je vlastne problém, prečo sa vôbec znížila úroveň akosti výrobkov?

Kvalita potravín sa rozhodne zmenila a podľa mňa na to malo vplyv viacero faktorov. Prvým sú zdravotné výživové tvrdenia, podľa ktorých by sa nemali jesť živočíšne tuky, nemalo by sa soliť a tak ďalej. Čiže potraviny, ktoré boli založené na čistom mäse, už obsahujú rastlinné zložky. V mliečnych výrobkoch sa tiež zloženie celkom zmenilo. Ďalej je to otázka unáhleného životného štýlu, kedy sa ľudia snažia kupovať potraviny minimálne na týždeň. Spotrebitelia sa pozerajú na dobu minimálnej trvanlivosti a ideálne je, ak je čo najdlhšia, aby si ich mohli doma uložiť a konzumovať príležitostne.

Ďalším faktorom bude zrejme aj zaujímavé zloženie niektorých produktov…

Z mnohých potravín sme urobili chémiu, to znamená, že obsahujú konzervanty, takzvané éčka. Potraviny sa snažíme zafarbiť a osladiť, všetko neprirodzene. Používajú sa rôzne stabilizátory na predĺženie trvanlivosti. Niekedy si spotrebiteľ kúpi potravinu, ktorá môže obsahovať aj desať až štrnásť éčok, a to je už dosť. Mali by sme preferovať čerstvé potraviny, ktoré sú najvýživnejšie. To by malo platiť najmä pre deti vo vývoji a rizikové skupiny obyvateľov, ako sú napríklad tehotné ženy, starší a chorí ľudia.

V ponuke predajní sú rôzne produkty. Každý má iné zloženie, rôzne pridané látky. Ako by sa mal zákazník vlastne orientovať?

Pri väčšine čerstvých výrobkov, ako sú mäso a mlieko, môžeme konštatovať, že čím majú kratšiu dobu spotreby, tým sú kvalitnejšie. Zeleninu a ovocie je najlepšie odtrhnúť rovno zo stromu a keď nie je taká možnosť, potom treba hľadať tovar, ktorý neprecestoval pol zemegule, kým sa dostal k nášmu zákazníkovi. Tropické ovocie v skladoch trpí. Cestuje mesiac a viac a vtedy už naozaj nemôžeme povedať, že je čerstvé. Treba využívať letné obdobie, kedy by aj obchodníci mali predávať najmä sortiment lokálnych pestovateľov.

Za posledné roky sa takmer so železnou pravidelnosťou objavujú takzvané potravinové kauzy. Sú častejšie než v minulosti alebo to len tak na nás pôsobí, keďže správy vyskakujú takmer z každej obrazovky, na ktorú sa pozrieme?

Našou úlohou je chrániť spotrebiteľa. A o to by sa mal usilovať aj každý, kto vyrába, predáva alebo manipuluje s potravinami. Mal by vyvinúť všetko úsilie na to, aby každá potravina, ktorá sa ku konzumentovi dostáva, bola bezpečná. Európsky trh sa otvoril, a tak sa stáva, že niektoré potraviny sa stanú nebezpečnými aj napriek tomu, že systém kontroly, teda európska aj národná legislatíva, je prepracovaný. Vždy sa nájde cesta, či už cielená alebo podvodná, ako umiestniť na trh nebezpečný výrobok. Každý členský štát Únie má povinnosť takýto výrobok ohlásiť. A že sa kauzy medializujú? Je to len dobre. Ľudia sa podľa toho vedia zariadiť.

Majú Slováci šancu dozvedieť sa o prípadnom ohrození aj nejako ináč než len z médií?

Nebezpečné výrobky zverejňujeme aj my na našej webovej stránke, pretože ľudia náš portál navštevujú. Naoko to vyzerá, že káuz je pomerne veľa. Na druhej strane treba povedať aj to, že ani jedna z nich za posledné roky nemala pôvod na Slovensku. A to o niečom vypovedá. Na adresu výrobcov a potravinárov chcem povedať, že sa naozaj snažia rešpektovať naše príkazy a odporúčania a robiť v zmysle postupov, ktoré zabránia, aby sa na trh dostali nejaké škodlivé výrobky.

Oba prípady z posledného obdobia, vajíčka kontaminované fipronilom aj brazílske mäso nakazené salmonelou, prišli na Slovensko z Holandska. Je to podľa vás náhoda?

Na budúci týždeň ideme práve o tomto debatovať do Bruselu. Čo sa týka brazílskeho mäsa, áno, Holandsko bolo v nevýhode, lebo má prístavné sklady. Ale tie majú aj Belgičania. V tomto prípade frekvencia kontrol z rôznych dôvodov určite nebola dostatočná. Mäso išlo cez prijímajúcu krajinu, Holandsko, do Európy. Prípad vajec je trochu iný. Problém vznikol priamo u nich, na ich farmách. Čiže v tomto sú až po uši. Došlo k zanedbaniu niekoľkých vecí. Možno kapacitne to kontroly nedokázali odhaliť, ale použitie fipronilu pri hydine, respektíve potravinových zvieratách, je prísne zakázané. Prečo sa tam tá látka vôbec dostala? Druhá otázka znie, prečo hlásenie neprišlo skôr? Ľudia zjedli veľa fipronilových vajec, a to je dosť závažná záležitosť.

Nebezpečné vajíčka pritom neohrozovali len krajiny Európy.

Imidž takzvaných najlepších potravín v Európe sa aj týmito vajcami veľmi poškodil. Vajíčka totiž zachytili napríklad aj v Hongkongu. Čiže vo vzťahu štátov Európskej únie k tretím krajinám nám to nepridalo. Keby takáto kauza vznikla na Slovensku, tak trh s našimi potravinami zatvoria. To je rozdiel silného a slabého štátu. V tomto smere sme veľmi ostražití. Rozhodne by sa to nemalo stávať, ale napomáhajú tomu aj naši odberatelia a obchodníci, pretože varené, ošúpané vajcia z dovozu, ktoré sa následne používajú do bagiet a lahôdkových šalátov, si podľa mňa slovenský spotrebiteľ nezaslúži. Vari slovenská ruka nedokáže uvariť čerstvé vajcia do šalátu?

Ako sa môže chrániť obchodník pred nebezpečnými potravinami?

Je len na ňom, aby poznal históriu dodávateľa. A pokiaľ vie, že v poslednom období mal nejaké problémy, prečo by mal od neho kupovať? To je niekedy chyba našich obchodníkov, že aj napriek tomu tovar kúpia, je totiž vždy lacný.

Presuňme sa ku dvojakej kvalite výrobkov. Ide podľa vás o zavádzanie zo strany výrobcov alebo majú skutočne Slováci iné chuťové preferencie než, povedzme, Rakúšania?

Práve mám na stole 33 výrobkov, ktoré hodnotím. Niektorí výrobcovia jednoznačne zavádzajú. Tie výrobky, ktoré sme analyzovali v prvej fáze, sme skontrolovali opäť a predstavte si, že už sú v poriadku. Môže sa stať, že výrobca umiestni na trh výrobok inej kvality neúmyselne, ale zvaľovať niečo na regionálne chute nie je možné. A ak naozaj ide o regionálnu chuť, treba výrobok riadne označiť. Toto je morálny a etický problém, pretože sa ľudia delia na dve skupiny a samozrejme, celá táto záležitosť má ešte aj ekonomický rozmer.

Spotrebitelia v prieskumoch hovoria, že im na kvalite záleží. Ako vidíte situáciu vy? Naozaj zákazníci rozmýšľajú nad tým, čo kúpia?

Myslím si, že v porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa spotrebitelia neskutočne zlepšili v náročnosti. Už nenakupujú tým štýlom, že pristavia v uličke vozík a zaradom doňho hádžu tovar. Už sledujú zloženie, lebo zrejme boli niekoľkokrát oklamaní. Nákup už netrvá päť minút, ale hodinu. Vidím to aj podľa nášho portálu. Sťažnosti a podnety prichádzajú neustále. Stane sa, že ich príde aj päťdesiat za deň.

Kde nakupujete vy?

U nás nakupuje manželka, chodí do rôznych predajní. Ja chodím do obchodov skôr pozerať sa.

A čo šikovný telefón?

Aplikácie
Telefón je pre mňa pracovný nástroj. Telefonujem, prijímam e-maily, čítam aktuality, využívam aj internet banking.

Frekvencia využívania mobilného telefónu
Mobil používam 24 hodín denne.

Závislosť od mobilu
Určitá závislosť už asi vznikla.

Playlist a obľúbené pesničky
Hudbu nestíham počúvať.

Posledná fotografia v pamäti mobilu
Včera som napríklad fotil kravičky na výstave dobytka pri Trnave.

Veronika Mišíková, veronika.misikova@atoz.sk

Článok nájdete aj v časopise Tovar&Predaj 9 – 10/2017.