Peter Seidner dorazil na dohodnuté stretnutie v prevádzke Praclík na Krížnej ulici v Bratislave na skútri. V horúcom lete sa nikomu nechce pariť vo vyhriatom aute. „Od Polusu do centra mesta mi to trvá šesť až sedem minút,“ komentuje výber trojkolesového povozu. Jeho svet v týchto dňoch tvorí päť pomerne čerstvých prevádzok, medzi ktorými sa neustále pohybuje. Snaha vychytať všetky muchy nového konceptu si od neho vyžaduje plné nasadenie.

Peter Seidner je meno, ktoré ste už v súvislosti s maloobchodom určite počuli. Či už v spojitosti s Billou Slovensko, kde začínal doslova na zelenej lúke a skončil po otvorení 130. prevádzky, alebo v súvislosti s projektom Moja Samoška, dnešným Ternom. Ako hovorí, obchodu a potravinárstvu sa venuje celý život. Aktuálne prostredníctvom spoločnosti Retail Management Consulting pracuje na viacerých retailových projektoch, no prioritou je sieť obchodov Praclík, ktoré ponúkajú možnosť rýchleho občerstvenia prostredníctvom samoobslužných predajní.

Nové prevádzky ste otvorili pomerne rýchlo, od apríla tohto roku ich vzniklo päť. Ako dlho ste pripravovali tento projekt?

Trvalo nám to viac než rok. Išlo o systémové plánovanie. Tým, že prechádzame prípravnou fázou na spustenie franšízového konceptu, potenciál nebol len v Bratislave, ale snažili sme sa zmapovať celé Slovensko. Realizácia už prebehla relatívne rýchlo, i keď legislatíva nám trochu skomplikovala situáciu. Podľa nového zákona musia byť skolaudované všetky priestory, ktoré doteraz neboli. To nás mierne zdržalo.

Dá sa teda povedať, že ide o štartovacie štádium niečoho väčšieho?

V Bratislave by sme radi otvorili desať až pätnásť prevádzok, kde vychytáme všetky muchy, doladíme sortiment a podobne. Ak chceme koncept ponúkať ďalej, musíme ho do detailov poznať. Následne spustíme marketingovú kampaň okolo rôznych produktov a načneme druhú etapu, kedy by si svoje pobočky Praclíka mohli otvárať aj obchodníci v jednotlivých mestách na celom Slovensku. Tieto prevádzky sú totiž ideálnym rodinným biznisom. Ak niekto chce podnikať so svojou rodinou, sme tou správnou alternatívou.

V predajniach Praclík funguje samoobsluha, no sortiment sa s klasickými potravinami nedá porovnávať. Ako by ste charakterizovali váš koncept?

Praclík nie je pekáreň a nie je to ani bufet. Ľudia by si o ňom mali spraviť vlastný obraz. Náš koncept je o rýchlosti. Zákazník, ktorý sem príde nakúpiť,strávi u nás v priemere minútu a pol. Ak sa tu chce aj najesť, samozrejme, trvá to dlhšie, ale ak si jedlo zoberie so sebou, ide to rýchlo. Prispôsobujeme sa rýchlej dobe.

Je už slovenský zákazník pripravený na takýto štýl prevádzok?

Podľa môjho názoru slovenská mentalita nie je na to ešte úplne nastavená. Generácie pred nami boli vychované v tom, že raňajky sa jedia doma a my zrazu hovoríme o tom, že raňajky sa dajú kúpiť aj po ceste do školy a do práce. Rodičia sa ponáhľajú, nechce sa im robiť desiatu. Ponúkame možnosť kúpiť si hotovú desiatu s obloženou žemľou, nápojom a ovocím alebo niečím sladkým. Ale doba sa posúva aj v tom, že ak sa niekedy robilo do piatej, dnes priemerný manažér pracuje do siedmej, do ôsmej. Správanie zákazníkov sa výrazne mení. Povedali sme si, že ak je teda trend v spoločnosti nastavený na rýchly život, tak chceme umožniť zákazníkom, aby sa viac venovali rodine alebo práci. Umožníme im, aby prišli a rýchlo sa najedli.

Vítajú ľudia takúto možnosť?

Na posúdenie je ešte pomerne skoro. Prevádzky sú veľmi mladé. Ľudí učíme, ale je to pre nich niečo nové. Zrazu sa môžu obslúžiť sami, predbehnúť v rade… Keď prídu cudzinci, tí nič neriešia, vezmú si tácku a obslúžia sa. Sú inak nastavení.

Kedy je počas dňa v Praclíku najrušnejšie?

Zatiaľ sa pozitívne ukazujú rána a celkovo doobedia, vtedy predaj beží neuveriteľne. Otvorené máme od rána od pol siedmej, preto sme stavili aj na kávu. Ponúkame Bratislavčanom známu značku Trieste.

Kto vymýšľa zloženie obložených bagiet a sendvičov?

Každú jednu receptúru si robíme sami. Mali sme šéfkuchára, ale v týchto dňoch hľadáme do tímu niekoho nového. Stretneme sa s kolegami vo firme a vymýšľame. Aj dnes sme skúšali avokádové nátierky a špeciálnu salámovú bagetu. Chceme ísť iným smerom ako ostatní, chceme mať svoj svet.

Ako funguje proces výroby vášho sortimentu v praxi?

Naše heslo je čerstvo, chutne a rýchlo. Na prevádzky nám denne prichádzajú suroviny, z ktorých personál kompletizuje bagety. Keď sa pozriete do regálov, z každého druhu máme vyložené dva až tri kusy. Pripravené jedlo by malo byť vystavené dvadsať až tridsať minút. Keď si niekto vyberie, úlohou pracovníčky je okamžite doplniť čerstvý kúsok. Na zmene by mali byť dvaja zamestnanci – jeden pri pokladni a druhý pri príprave čerstvých žemlí a bagiet.

Máte v sortimente aj praclíky?

Spolu máme asi 18 druhov praclíkov, každý deň ich obmieňame. Praclík je pekný v tom, že ho všetci poznajú. Každý vie, ako chutí, ale nie je to ten klasický, aký dostanete v potravinách.

Nastaviť cenovú politiku v prípade čerstvého sortimentu býva zložité…

Snažíme sa o taký, skôr diskontný, systém, keďže ide o rýchle občerstvenie. Ale musíme si otvorene povedať, že cena je dnes veľmi podstatná. Samozrejme, niektoré veci neovplyvníte, avokádo a losos niečo stoja. Naša najlacnejšia žemľa s nátierkou stojí 99 centov. Keď si dá človek dve, naje sa.

Kam chodíte na nákup vy?

Keďže sa potravinám venujem dlhodobo, viem si všade nájsť to správne, čo potrebujem. Každý hráč je zameraný na niečo iné, či už Coop Jednota alebo Billa. Diskonty príliš neobľubujem. Nie preto, že by boli zlé, ale nie som na ne zvyknutý. A hlavne, vždy som stál na druhej strane plota. Som skôr supermarketový a tam sa aj zdržiavam.

A čo šikovný telefón?

Aplikácie

Telefón mám najmä na telefonovanie. Počúvam audioknihy prostredníctvom aplikácie Voice Dream Reader.

Frekvencia využívania mobilného telefónu

Mobil sa mi vybije v priebehu dňa.

Závislosť od mobilu

Cez víkend ho nemusím používať, ale keď ho nemám pri sebe, som nervózny.

Playlist a obľúbené pesničky

Počúvam aj hudbu, mám rád bossanovu.

Posledná fotografia v pamäti mobilu

Rodina po ceste z dovolenky. Ale okrem príbuzných často fotím potraviny.

Veronika Mišíková, veronika.misikova@atoz.sk

Rozhovor vyšiel v časopise Tovar&Predaj 7 – 8/2017.