Hoci sú dnes lokálne farmárske výrobky veľkým hitom, nie je tak jednoduché dostať ich k zákazníkovi. Ako to zlepšiť, o tom na kongrese Samoška debatovali účastníci panelovej diskusie.
Farmárske produkty vyhľadávajú hlavne rodiny s malými ďetmi, mladí ľudia do tridsať rokov a tá časť strednej a staršej generácie, ktorá si môže drahšie výrobky dovoliť. „Záujem spotrebiteľov je veľký, ale v bežných obchodoch je ponuka slabá. Pritom by stačilo vytvoriť špeciálne boxy alebo kútik, kde by sa mohli tieto produkty predávať,“ apeloval smerom k obchodníkom Ľubomír Drahovský, analytik spoločnosti T.E.R.N.O. „Napríklad v Rakúsku majú farmárske výrobky veľkú tradíciu a nájdete ich bežne aj vo veľkých obchodných sieťach, nielen v malých prevádzkach,“ uviedol príklad.
„Obchodníci by mali celkovo viac dbať na kvalitu a pozerať sa na to, ako sa produkty vyrábajú a z čoho sú zložené. Chápem tlak na cenu, ale napriek tomu je dôležité vychovávať zákazníka, aby uprednostňoval lokálne a kvalitné potraviny,“ konštatoval Marek Čepko, majiteľ Farmy pod Vtáčnikom.
Diskutujúci sa zhodli, že lokálne poľnohospodárske produkty by sa nemali predávať za prehnanú cenu, aj keď s vyššími čiastkami na účtenke zákazníci dopredu väčšinou rátajú. Náklady na výrobu sú totiž väčšie ako u konvenčných potravín. „Farmár by však nemal mať pocit, že sa jeho produkt predáva príliš draho a ak by bol lacnejší, mohlo by si ho kúpiť viac ľudí,“ uviedol Ľubomír Drahovský.
Vzťahy medzi obchodníkmi a farmármi je treba zlepšiť
Vzťahy medzi obchodníkmi a farmármi sú často zložité, a to je jeden z dôvodov, prečo je ponuka lokálnych produktov stále malá. „Vzťahy by mali byť založené na bežnej obchodnej etike. Farmár čaká, že dostane včas a správne zaplatené. Ja zasa čakám, že včas a v dohodnutej kvalite dostanem tovar, ktorý som si objednala. Nemôže sa stávať, že farmár povie: Mali sme veľa objednávok, dodali sme tovar niekde inde,“ konštatovala Jana Palenčárová, majiteľka Bistra a obchodu Ozajstné jedlo, čo je prvá slovenská frančízová predajňa českej siete obchodov s lokálnymi produktami Sklizeno. „Farmári sú dobrí v tom, čo vyrábajú, ale mnoho z nich nevie komunikovať, nezdvihnú telefón, nedajú vedieť,“ dodala.
Anna Balková (vľavo) z Majera za Vrchom: „Obchodník by mal rešpektovať sezónnosť farmárskej produkcie.“
Na druhej strane by obchodníci mali rešpektovať, že farmárske produkty sa vyznačujú sezónnosťou. „Obchodníci väčšinou potrebujú mať pravidelné dodávky, ale keď je možné zvieratá dojiť len od marca apríla do novembra, v januári syr dodať nevieme,“ povedala Anna Balková, majiteľka farmy Majer za Vrchom. Ako dodala, zákazníci by mali vedieť, že paradajka kúpená v zime v supermarkete nemôže byť taká dobrá ako tá, ktorú si kúpia v lete priamo od farmára.
